Tři měšćanske wěže a jedna straža skićachu w srjedźowěku přistup do města. Budyske wrota stejachu na dźensnišej Budyskej dróze, takrjec napřećo dźensnišej dönerowej zakuskarni. Haska mjez zakuskarnju a pěstowarnju „Wustaw Jakubeca“ běše něhdy měšćanska hrjebja, kotraž so zady piwarnje ćehnješe – dźensa je to dróha „Při měšćanskej hrjebi“. 

Na Kamjenskej dróze stejachu něhdy Kamjenske wrota napřećo dźensnišej lěkarskej praksy König/Richter (dom čo. 24). A Wojerowske wrota stejachu na róžku dźensnišeje Augusta Bebeloweje a Wojerowskeje dróhi. Něhdyšej měšćanskej hrjebi přizamkny so Młynska hrjebja, kotraž dźensa hišće nimo „Blejchi“ a blisko měšćanske hata ćeče. Hdźež dźensa Kumerec statok steji běše něhdy móst ze stražu.

Im Stadtplan, welcher nach dem Brand von 1780 erstellt wurde, ist die Lage der drei Stadttore und des Wallgrabens ersichtlich. Quelle: Archiv der katholischen Pfarrgemeinde Wittichenau
W planje města z časa po wulkim wohenju 1780 su troje měšćanske wrota a hrjebja při wobornym nasypje zarysowane. žórło: archiw Kulowskeje katolskeje wosady
1248 prěnje naspomnjenje jako „villa Witigenow“
1264 naspomnjenje jako „Wittigenowe nova villa”
1286 prěnje naspomnjenje jako město – „civitatem Witigenhow“
1303 spožčenje nišeho sudnistwa po Magdeburgskim prawje (hač do 1849)
1345 W Kulowje skutkuje prěni łazenk. 
1346 We wójnje kejžora Korle IV. přećiwo markhrabi Ludwigej Bayerskemu bu Kulow zničeny.  
1349 Kejžor Korla IV. spožči Kulowej prawo, tydźenske wiki wotměwać. 
1356 Město Kulow dóstanje piwarske prawo. 
1429 W husitskich wójnach bu Kulow zničeny. 
1438 Kral Albrecht spožči prawo wikowanja ze sólu. 
1440-1445 twar měšćanskeje cyrkwje jako pózdnjogotiska halowa cyrkej, wokoło 1527 wutwar wjelbow a rozšěrjenje wo dwaj stołpaj
1446 powołanje druheho duchowneho za wosadnu cyrkej 
1447 Kulow dóstanje prawo swobodnych wólbow magistrata.
1460 Na kóncu dróhow do Budyšina, Kamjenca a Wojerec natwarja krute měšćanske wrota.
1491 prěni dokument wo gildźe třělcow